Tu som sa narodil, tu neviem žiť.

Autor: Michal Borgstädt | 20.2.2016 o 17:55 | Karma článku: 9,32 | Prečítané:  1637x

Týmto článkom by som chcel reagovať na článok pani Kiššovej, kandidátke za SaS , ktorej som aj ja posielal svoj hlas zo zahraničia a pokúsiť sa napísať pár riadkov o tom,  ako to vidí niekto, kto žije dlhšiu dobu v zahraničí. 

Zo Slovenska som odišiel, keď som mal 20 rokov. Po maturite na Gymnáziu v Považskej Bystrici som chcel študovať v Trnave. Hoci som maturoval s vyznamenaním na výšku ma nezobrali. Po nejakej tej brigáde som sa cez známosti (veď vtedy ako inak) dostal do jednej firmy ako tlmočník, cez ktorú som sa neskôr dostal do Nemecka.

Po pár rokoch práce som sa v Nemecku rozhodol, že skúsim študovať tam. Podal som si prihlášku na obchodné a európske právo a zobrali ma hneď.  Nebol problém študovať, mať popri štúdiu 3 práce, v IT-firme, pre bývalého zamestnávateľa v distribúcií a ako freelancer, a platiť si nájom a náklady na život.

Neskôr som okrem iného, pracoval aj na úrade práce v Nemecku a bol zodpovedný za ľudí do 25 rokov, kde som tiež spoznal výrazné rozdiely medzi slovenským a nemeckým sociálnym systémom.  Po nejakej dobe som sa ešte rozhodol spraviť si vyššie stúdium na univerzite v Hannoveri a vo Viedni, kde som  v Novembri 2015 dokončil štúdium IT-práva a práva duševného vlastníctva. Hovorím plynule viacerými jazykmi. V Nemecku často pomáham krajanom, Slovákom, či už ako súdny tlmočník alebo im poskytujm rôzne rady, ktoré sa týkajú života v Nemecku.

Tiež som rozmýšľal, či sa po štúdiu a 13-tich rokoch pracovných skúseností nepoobzerám po nejakej možnosti vrátiť sa na Slovensko. Počas zahraničného semestra vo Viedni som na Slovensko jazdieval pomerne často. Navštevoval som rodičov, sledoval dianie, čítal noviny, online správy, sledoval komentáre na nete.  

Rýchlo mi bolo jasné, že návrat nebude možný a to z viacerých dôvodov. Všade v Európe je cítiť, že sa na Slovensku zvolebnieva. Každý má nejaký ten plán na zmenu. Fico chcel dávať peniaze odborníkom a mladým skúseným ľuďom (tuším až do 50 tisíc), keď sa vrátia späť. SaS sa v rámci Agendy 2020 snaží vytvoriť na Slovensku prostredie, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. Keď však otvorím oči, je mi jasné, že toto je dlhodobý proces, ktorý nebude do 2020 ani do 2030 vyriešený.

Veľa Slovákov v zahraničí si veľmi rýchlo zvyklo na to, ako sú za svoju prácu odmenení a aj na iný systém v sociálnej sfére, v zdravotníctve, školstve, a iných možnostiach, ktorý im umožňuje žiť plnohodnotnejší život. Je smutné keď pozerám pracovné ponuky na slovenských portáloch, že manažérovi, ktorý má ovládať dva jazyky ponúkajú plat sociánej dávky alebo upratovačky v susednej krajine.  Vzhľadom na to, že robím klientom aj daňové priznania viem porovnať platy vo veľa priemyselných aj sociálnych a správnych odvetviach.  Ako dlho bude trvať, kým Slovák žijúci v zahraničí bude mať „doma“ porovnateľné podmienky? A čo ho čaká počas tej doby? Hoci sú platy v porovnaní so západnou Európou nízke, všetko až na niektoré služby, je drahšie – potraviny, pohonné hmoty, prostriedky každodenného života.

Ďaľším dobrodružným zážitkom je, keď človek ochorie alebo potrebuje operáciu a iné medicínske služby. Ako dlho bude trvať, kým človek nebude musieť týždne a mesiace čakať na odborné vyšetrenie? Od rodiny, ktorú na Slovensku mám, viem že situácia je katastrofálna.

A čo nás čaká na dôchodok, ak nás vôbec nejaký čaká? Poprípade, z čoho si tá generácia, ktorá sa má vrátiť, má na dôstojný dôchodok našetriť. Pokiaľ človek nepracuje v Bratislave alebo niekde na vyšších pozíciach, nemá v najblišších rokoch šancu na porovnateľný život ako ho žije vonku.

Je pekné, že má Slovensko vizionárov, ktorí sa snažia o to, aby bolo Slovensko lepšiou krajinou. Aj ja mám veľa návrhov a vizií. Ale keby som ich mal presadzovať, asi by ma niekto odstránil alebo dal odstrániť.

Mojimi slovami len chcem vyjadriť, že nám niektorým Slovákom vonku Slovensko nie je ľahostajné, ale na druhú stranu nám žiaden politik neponúka nič, čo by nás vedelo presvedčiť, aby sme sa dlhodobo vrátili, hoci sa recepty na zasľúbenú zem v poslednej dobe výrazne hromadia. Mohol by som vymenovávať príkladov do nekonečna, čo všetko by sa muselo zmeniť. Slovensko však nie je tak silná ekonomická krajina, aby sa životná úroveň v priebehu pár následných rokov zvýšila na takú úroveň, aby bola pre ľudí vonku atraktívna.

Zatiaľ sa len nad niektorými nezmyselnými nápadmi (Ficov Smer) kútikom úst pousmejem.  

Skúste sa spýtať slovenských lekárov, manažérov, IT-čkárov, ale aj iných dlhodobo pracujúcich v zahraničí, či ich súčasná vláda dokáže presvedčiť, aby sa vrátili. Asi by ste dostali podobné odpovede.

Nám naši rodičia doma vravievali – učte sa jazyky a choďte do sveta. Vidím, že aj po 20-tich rokoch sa toho veľa nezmenilo. Veľmi rád by som však bol, keby sa to meniť začalo. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?